Úplné zobrazení záznamu

Toto je statický export z katalogu ze dne 04.06.2022. Zobrazit aktuální podobu v katalogu.

Bibliografická citace

.
0 (hodnocen0 x )
(13) Půjčeno:13x 
BK
Bratislava : Ikar, 2004
432 s. : il.

objednat
ISBN 80-551-0766-1 (váz.)
Pegas ; [vol.] 3
Obsahuje ilustrace, tabulky, úvod, souhrny, jmenný a věný rejstřík, údaje o autorovi
Bibliografie na s. 418-424
Inteligence (schopnost) - monografie
Myšlení - monografie
000041356
ÚVOD 13 // 1. VÝVOJ INTELIGENCIE 17 // 1.1 INTELIGENCIA ZVIERAT 17 // 1.1.1 Učenie bezstavovcov 18 // 1.1.2 Usudzovanie a vhlad 20 // 1.1.3 Schopnosti špecifického učenia 20 // 1.1.4 Perspektíva 21 // 1.2 VZNIK MYSLENIA A INTELIGENCIE U ĽUDÍ 21 // 1.2.1 Prvé obdobie 22 // 1.2.2 Druhé obdobie 22 // 1.2.3 Tretie obdobie 23 // 1.2.4 Štvrté obdobie 23 // 1.2.5 Big-bang ľudskej kultúry: vznik umenia a náboženstva 27 // 1.2.6 Kognitívna flexibilita a pôvod umenia 29 // 1.2.7 Kognitívna flexibilita prvých ľudí 31 // 1.2.8 Evolúcia jazyka 31 // 1.3 KREACIONIZMUS 32 // SÚHRN 34 // OTÁZKY 34 // 2. INTELIGENCIA V HISTORICKOM HORIZONTE 35 // 2.1 GRÉCKE KONCEPCIE INTELIGENCIE A MÚDROSTI 36 // 2.2 MÚDROSŤ V STREDOVEKU 41 // 2.3 MÚDROSŤ V NOVOVEKU 44 // SÚHRN 49 // OTÁZKY 50 // 3. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ V PSYCHOLÓGII 51 // 3.1 ONTOLOGICKÁ TRADÍCIA 52 // 3.2 PRAGMATICKÁ TRADÍCIA 53 // 3.3 OD PRAGMATICKEJ TRADÍCIE K DIAGNOSTIKE INTELIGENCIE 55 // SÚHRN 59 // OTÁZKY 59 // 4. VÝVIN MYSLENIA 60 // 4.1 ŠÍRKA ĽUDSKÉHO VÝVINU 60 // 4.1.1 Intenzita prežívania 61 // 4.2 MYSLENIE A VEK 62 // 4.2.1 Vývin myslenia podľa Jeana Piageta 62 // 4.2.2 Vývin myslenia podľa Leva Vygotského 69 // 4.2.3 Prístup spracovania informácií a vývin myslenia 70 // 4.2.4 Teória poznávacieho vývinu Jerome Brunera 73 // 4.2.5 Vývin myslenia a koncepcie geštaltu 74 // SÚHRN 74 // OTÁZKY 75 // 5 // 5. MYSLENIE A RIEŠENIE PROBLÉMU 76 // 5.1 FUNKCIE MYSLENIA 77 // 5.1.1 Klasifikácia 77 // 5.1.2 Formálne a prirodzené pojmy 78 // 5.2 DEDUKTIVNĚ USUDZOVANIE 78 // 5.2.1 Mentálne modely 79 // 5.3 INDUKTÍVNE USUDZOVANIE 80 // 5.4 RIEŠENIE PROBLÉMU 81 // 5.4.1 Problém 81 // 5.4.2 Problémový priestor 83 // 5.4.3 Pochopenie problému 84 // 5.4.4 Mentálne bloky 84 // 5.4.5 Odmietanie pascí v usudzovaní 85 //
5.5 HĽADACIE STRATÉGIE: ALGORITMY VERZUS HEURISTIKY 85 // 5.6 FÁZY RIEŠENIA PROBLÉMU 86 // 5.6.1 Orientačno-analytická fáza 86 // 5.6.2 Strategicko-operačná fáza 87 // 5.6.3 Synteticko-overovacia fáza 88 // 5.7 USUDZOVANIE A ROZHODOVANIE 89 // 5.7.1 Usudzovanie: Udeľovanie zmyslu svetu 90 // 5.7.2 Lipnutie na falošných presvedčeniach 91 // 5.7.3 Poznávacie zaujatosti 92 // 5.8 KRITICKÉ MYSLENIE 94 // 5.9 ROZHODOVANIE 94 // 5.9.1 Rozhodovacie rámce 95 // 5.9.2 Hodnoty a hodnotenia 95 // 5.10 RIEŠENIE KOMPLEXNÝCH PROBLÉMOV 96 // SÚHRN 96 // OTÁZKY 97 // 6. MYSLENIE A |AZYK 98 // 6.1 CHARAKTERISTIKY JAZYKA 98 // 6.2 JAZYK A MYSLENIE 99 // 6.2.1 Watsonov prístup 99 // 6.2.2 Whorfova hypotéza 100 // 6.2.3 Modifikovaná Whorfova hypotéza 101 // 6.2.4 J. Piaget 102 // 6.2.5 L. Vygotský 102 // 6.2.6 J. Fodor 102 // 6.2.7 Sociálne faktory: Lynne Bernsteinová 103 // 6.3 JAZYKOVÉ POZNATKY 105 // 6.3.1 Chápanie syntaxe 106 // 6.3.2 Jazykové úrovne 107 // 6.4 EXPERIMENTÁLNA PSYCHOLINGVISTIKA 108 // 6.4.1 Čas potrebný na pochopenie vety 108 // 6.4.2 Pamäť na vety 109 // 6.4.3 Opakovanie slov 110 // 6.4.4 Vnímanie reči 111 // 6.5 VÝVIN JAZYKA 111 // 6 // 6.5.1 Tvorenie jazyka dieťaťom 112 // 6.5.2 Jazyk a poznávací vývin 112 // 6.5.3 Počiatky gramatiky 112 // 6.6 VYSVETĽOVANIE JAZYKOVÉHO VÝVINU 114 // 6.6.1 Teória podmieňovania 114 // 6.6.2 Nativistická teória detského jazyka 115 // 6.6.3 Hypotéza kritického obdobia 116 // SÚHRN 117 // OTÁZKY 117 // 7. MYSLENIE A SOCIÁLNE VZŤAHY 118 // 7.1 POSTOJE A SPRÁVANIE 118 // 7.1.1 Čo sú postoje? 118 // 7.1.2 Poznávacia komplexnosť a úsilie o jednoduchosť hodnotenia 118 // 7.1.3 Stereotypné postoje a predsudky 120 // 7.1.4 Ako postoje ovplyvňujú správanie 122 // 7.1.5 Presviedčanie a zmeny postojov 125 // 7.1.6 Konformita 127 // 7.1.7 Deindividuácia 131 //
7.2 SKUPINOVÁ DYNAMIKA 135 // 7.2.1 Skupinové vplyvy na výkony 133 // 7.2.2 Sociálna facilitácia 134 // 7.2.3 Sociálne ulievanie 136 // 7.2.4 Kedy sú skupiny produktívnejšie než jednotlivci? 137 // 7.3 SKUPINOVÉ RIEŠENIE PROBLÉMU 138 // 7.3.1 Skupinová polarizácia 138 // 7.3.2 Skupinové myslenie 139 // SÚHRN 141 // OTÁZKY 141 // 8. KULTÚRA A INTELIGENCIA 142 // 8.1 ČO JE KULTÚRA? 143 // 8.2 MEDZIKULTÚRNE ODLIŠNOSTI V INTELIGENCII: // ÚLOHA KULTÚRY V TRADIČNÝCH SPOLOČENSTVÁCH 146 // 8.2.1 Metodologické problémy 147 // 8.2.2 Rasa a inteligencia 148 // 8.2.3 Diskusia o dedičnosti 150 // 8.2.4 Súvislosti 151 // 8.3 OD MEDZIKULTURÁLNEJ PSYCHOLÓGII K MEDZIKULTURÁLNEJ KOGNITÍVNEJ PSYCHOLÓGII 152 // 8.3.1 Medzikulturálna kognitívna psychológia 153 // 8.4 VÝSKUMNÉ ZISTENIA V RÁMCI MEDZIKULTURÁLNEJ // KOGNITÍVNEJ PSYCHOLÓGIE 155 // 8.4.1 Kategorizácia 155 // 8.4.2 Triedenie 156 // 8.4.3 Pamäť 157 // 8.4.4 Riešenie problému 158 // 8.4.5 Inteligencia 160 // SÚHRN 165 // OTÁZKY 165 // 7 // 9. MORÁLNE MYSLENIE 166 // 9.1 VÝVIN MORÁLNEHO MYSLENIA 167 // 9.1.1 Psychodynamická teória 168 // 9.1.2 Poznávaco-vývinová teória Jeana Piageta 169 // 9.1.3 Poznávaco-vývinová teória Lawrenca Kohlberga 170 // 9.1.4 Poznávaco-vývinová teória Carol Gilliganovej 172 // 9.1.5 Teória sociálneho učenia Alberta Banduru 172 // 9.2 OD MORÁLNEHO K AGRESÍVNEMU MYSLENIU 174 // 9.2.1 Definície agresivity 174 // 9.2.2 Socializácia agresivity 175 // 9.2.3 Spravodlivosť 177 // 9.2.4 Teória spravodlivosti 177 // 9.2.5 Presvedčenie o spravodlivom svete 179 // 9.2.6 Faktory ovplyvňujúce obnovenie spravodlivosti 180 // 9.3 TOLERANCIA NESÚHLASU 180 // 9.3.1 Abstraktné pojmy nesúhlasu 181 // 9.3.2 Špecifické príklady nesúhlasu 181 // SÚHRN 182 // OTÁZKY 182 //
10. OD SOCIÁLNEJ K MORÁLNEJ INTELIGENCII 183 // 10.1 SOCIÁLNA INTELIGENCIA 183 // 10.1.1 Participácia ako kritérium sociálnej inteligencie 184 // 10.1.2 Sociálna inteligencia v poznávacích koncepciách 184 // 10.1.3 Sociálna inteligencia a empatia 185 // 10.1.4 Sociálna inteligencia ako zložitá dimenzia 185 // 10.1.5 Sociálne kompetencie podlá Ronalda E. Riggia 186 // 10.1.6 Sociálna inteligencia v pracovnom procese 187 // 10.2 PRAKTICKÁ INTELIGENCIA 188 // 10.2.1 Vylučovacie definície 188 // 10.2.2 Praktické know-how 189 // 10.2.3 Skryté poznatky 190 // 10.2.4 Sociálna kompetencia 191 // 10.2.5 Prototypy praktickej inteligencie 192 // 10.2.6 Empirické aspekty praktickej inteligencie 192 // 10.2.7 Meranie praktickej inteligencie 193 // 10.3 EMOČNÁ INTELIGENCIA 194 // 10.4 MORÁLNA INTELIGENCIA 195 // 10.5 MACHIAVELLISTICKÁ INTELIGENCIA 196 // SÚHRN 197 // OTÁZKY 198 // 11. TEÓRIE INTELIGENCIE 199 // 11.1 FAKTOROVÉ KONCEPCIE 199 // 11.1.1 Charles Spearman 199 // 11.1.2 Louis Thurstone 200 // 11.1.3 Hierarchické modely 200 // 11.1.4 Raymond B. Cattell 201 // 11.1.5 Joy Paul Guilford 202 // 11.2 KOGNITÍVNE TEÓRIE INTELIGENCIE 204 // 11.3 BIOLOGICKO-FYZIOLOG1CKÉ TEÓRIE INTELIGENCIE 204 // 11.3.1 Mozog ako celok 204 // 11.3.2 Hemisférická špecializácia 205 // 11.3.3 Evokované potenciály 205 // 11.3.4 Prietok krvi a pozitronová emisná tomografia 206 // 11.4 SYSTÉMOVÉ KONCEPCIE 206 // 11.4.1 Triarchická teória Roberta J. Sternberga 206 // 11.4.2 Mnohonásobná inteligencia Howarda Gardnera 208 // 11.4.3 Pravá inteligencia Davida N. Perkinsa 209 // 11.4.4 Bioekologický model Stephena J. Ceciho 209 // 11.5 VÝVINOVÉ TEÓRIE INTELIGENCIE 209 // 11.6 ZRELÉ MYSLENIE 211 // 11.6.1 Charakteristiky zrelého myslenia 211 // SÚHRN 213 // OTÁZKY 214 // 12. TESTY INTELIGENCIE 215 // 12.1 ČO JE TEST 215 //
12.1.1 Spoľahlivosť 215 // 12.1.2 Validita 216 // 12.2 OD MANDARÍNOV K ALFREDOVI BINETOVI 217 // 12.3 KOMPLEXNÉ TESTY INTELIGENCIE 221 // 12.3.1 Army alfa a Army beta 221 // 12.3.2 Škály Davida Wechslera 221 // 12.3.3 Test štruktúry inteligencie (1ST) 222 // 12.3.4 Analytický test inteligencie 223 // 12.3.5 Orientačná skúška 224 // 12.3.6 Snijdersov-Oomenov inteligenčný test (SON) 224 // 12.4 ČIASTKOVÉ TESTY INTELIGENCIE 225 // 12.4.1 Test progresívnych matríc 225 // 12.4.2 Inteligenčný test CF 226 // 12.4.3 UNESCO test 226 // 12.4.4 DOMINO test 226 // 12.4.5 Britská inteligenčná škála (BAS) 226 // 12.4.6 AH série 227 // 12.4.7 Watsonovo-Glaserovo hodnotenie kritického myslenia 227 // 12.4.8 Kohsove kocky 227 // 12.4.9 Test intelektového potenciálu (TIP) 228 // 12.5 HODNOTENIE IQ TESTOV 228 // 12.6 FLYNNOV EFEKT 229 // 12.7 ODHADY IQ NIEKTORÝCH GÉNIOV 231 // SÚHRN 232 // OTÁZKY 233 // 13. TVORIVOSŤ A MYSLENIE 234 // 13.1 TVORIVOSŤ A OSOBNOSŤ 235 // 13.2 PÔVOD TVORIVÉHO TALENTU 238 // 13.3 INTELIGENCIA A TVORIVOSŤ 239 // 13.3.1 Charakteristiky tvorivých ľudí 239 // 13.4 POZNÁVACIE ASPEKTY TVORIVOSTI 240 // 9 // 13.4.1 Tvorivosť a myslenie 240 // 13.4.2 Tvorivosť a motivácia 241 // 13.4.3 Tvorivosť a náhoda 242 // 13.4.4 Tvorivosť a poznatky 243 // 13.4.5 Tvorivosť a riešenie problémov 243 // 13.5 VÝVIN TVORIVOSTI 245 // 13.5.1 Životná história tvorivých jednotlivcov 245 // 13.6 KULTÚRNE FAKTORY A TVORIVOSŤ 246 // 13.6.1 Úloha rodiny a výchovy 246 // 13.6.2 Tréning tvorivosti 247 // 13.7 TVORIVOSŤ AKO SOCIÁLNY JAV 248 // 13.7.1 Tvorivosť a sociálne pravidlá 248 // 13.7.2 Tvorivosť a sociokultúrne prostredie 249 // 13.8 TVORIVOSŤ A INOVÁCIE 250 // 13.9 TVORIVOSŤ A VEDA 252 // 13.9.1 Veda a podvody 254 // 13.9.2 Proces vedeckého myslenia 255 // SÚHRN 258 // OTÁZKY 258 //
14. KOGNITÍVNE ŠTÝLY 259 // 14.1 KOGNITIVNĚ ŠTÝLY - PREHĽAD 260 // 14.1.1 Vyrovnávanie a zaostrovanie 261 // 14.1.2 Užší a širší prehliadači 261 // 14.1.3 Závislosť a nezávislosť od poľa 262 // 14.1.4 Zbieranie a hodnotenie informácií 264 // 14.1.5 Koncepcia monitoringu seba 265 // 14.1.6 Šírka kategórie 265 // 14.1.7 Kognitívna zložitosť a kognitívna jednoduchosť 266 // 14.1.8 Heuristická alebo algoritmická orientácia 266 // 14.1.9 Pojmový štýl 266 // 14.1.10 Reflexivita a impulzivita 266 // 14.1.11 Kognitivně riadenie 267 // 14.1.12 Konvergencia a divergencia 267 // 14.1.13 Adaptácia a inovácia 268 // 14.1.14 Rozdeľovanie 268 // 14.1.15 Pojmová integrácia 268 // 14.1.16 Tolerancia k nerealistickým prežívaniam 269 // 14.1.17 Konkrétny-abstraktný verzus postupný-náhodný štýl 269 // 14.1.18 Tolerancia a netolerancia dvojznačnosti 269 // 14.1.19 Kognitívna súdržnosť 269 // 14.1.20 Lokalizácia kontroly 271 // 14.1.21 Teórie atribúcie 272 // 14.2 UČEBNÉ ŠTÝLY 274 // 14.2.1 Učebné štýly podľa Davida Kolba 275 // 14.2.2 Učebné štýly podľa Petra Honeya a Alana Mumforda 276 // 14.3 INTELEKTOVÉ ŠTÝLY 276 // SÚHRN 278 // OTÁZKY 279 // 10 // 15. SCHÉMA A SCENÁR 280 // 15.1 SCHÉMA 280 // 15.1.1 Schéma podľa leana Piageta 281 // 15.1.2 Schéma podľa Frederica C. Bartletta 282 // 15.1.3 Schémy predmetov 287 // 15.1.4 Orientačné schémy 287 // 15.1.5 Schémy udalostí 288 // 15.1.6 Schémy seba a spracovanie informácií 288 // 15.2 SCENÁR 290 // 15.2.1 Kognitivně mapy 295 // SÚHRN 296 // OTÁZKY 297 // 16. INTELIGENCIA A OSOBNOSŤ 298 // 16.1 ÚZKOSŤ 298 // 16.1.1 Úzkosť ako stav a vlastnosť 299 // 16.2 HNEV A AGRESIVITA 299 // 16.3 ZVLÁDANIE A INTELIGENCIA 301 // 16.3.1 Stres a štýly zvládania 301 // 16.4 ZVEDAVOSŤ 302 // 16.5 INTROVERZIA - EXTRAVERZIA 302 //
16.6 MOTIVÁCIA 303 // 16.6.1 Výkonová motivácia 303 // 16.7 POJEM SEBA 304 // 16.8 AUTORITÁRSTVO 305 // 16.9 INTELIGENCIA A CHARAKTER 306 // SÚHRN 307 // OTÁZKY 307 // 17. INTELIGENCIA V CELOSTNÝCH KONCEPCIÁCH 308 // 17.1 DIAGNOSTIKA OSOBNOSTI PODĽA C. G. JUNGA // A JEJ MOŽNOSTI PRI IDENTIFIKÁCII PROBLÉMOV 308 // 17.1.1 Osem typov 310 // 17.1.2 Energia a kvalita funkcií 311 // 17.1.3 Vývin, rast a individuácia 312 // 17.1.4 Motivácia pre vývin typu 312 // 17.1.5 Prekážky vývinu typu 314 // 17.1.6 Voľba povolania 316 // 17.1.7 Psychodiagnostika typov 316 // 17.2 PÄŤ VEĽKÝCH FAKTOROV OSOBNOSTI 318 // 17.2.1 Využitie lexikálnej hypotézy pri analýze osobnosti 318 // 17.2.2 Lexikálne univerzáliá 319 // 17.2.3 Modely osobnostnej štruktúry 320 // 17.3. LEXIKÁLNA HYPOTÉZA A MODEL PIATICH VEĽKÝCH FAKTOROV 321 // 17.3.1 Výber osobnostných deskriptorov 323 // 17.3.2 Expertné posudzovanie 323 // 17.3.3 Taxonómia osobnostných deskriptorov 324 // 17.4 DOTAZNÍKOVÁ DIAGNOSTIKA PIATICH VEĽKÝCH FAKTOROV 325 // SÚHRN 328 // OTÁZKY 329 // 11 // 18. ČO SI MYSLIA LAICI O INTELIGENCII? 330 // 18.1 EXPLICITNÉ A IMPLICITNÉ TEÓRIE INTELIGENCIE 330 // 18.2 INTELIGENCIA AKO VNÍMANÁ VLASTNOSŤ 332 // 18.3 VŠEOBECNE TRADOVANÉ NÁZORY O INTELIGENCII 333 // 18.4 MENTÁLNE ZOBRAZENIE POZNATKOV O INTELIGENCII 334 // 18.5 MENTÁLNE ZOBRAZENIE POZNÁVACÍCH FUNKCIÍ 336 // 18.6 STATUS PROFESIÍ AKO INDIKÁTOR IMPLICITNÝCH TEÓRIÍ INTELIGENCIE . 340 // SÚHRN 344 // OTÁZKY 344 // 19. IRACIONÁLNE A NARUŠENÉ MYSLENIE 345 // 19.1 PSEUDOVEDY 345 // 19.1.1 Astrológia 345 // 19.1.2 Vykladanie z dlane 345 // 19.1.3 Frenológia 346 // 19.1.4 Fyziognomika 347 // 19.1.5 Grafológia 347 // 19.2 KOGNITÍVNA PARADIGMA 348 // 19.2.1 Kognitívno-behaviorálna terapia 349 // 19.3 RACIONÁLNO-EMOČNÁ TEÓRIA 350 // 19.3.1 Ciele a emócie 350 //
19.3.2 Iracionálne a racionálne myslenie 351 // 19.3.3 Pôvod iracionálnych presvedčení 352 // 19.3.4 Racionálno-emočná terapia a zmeny postojov 352 // 19.4 BECKOVA KOGNITÍVNA TERAPIA 353 // 19.5 RIEŠENIE SOCIÁLNYCH PROBLÉMOV 355 // 19.6 KAREN HORNEYOVÁ 356 // 19.7 KONCEPCIA KONŠTRUKTÍVNEHO MYSLENIA SEYMARA EPSTEINA 358 // 19.8 TEÓRIA ZDRAVÉHO ROZUMU 360 // 19.8.1 Zdravý rozum 361 // 19.8.2 Zdravý rozum a psychológia 361 // 19.8.3 Narušené myslenie 363 // SÚHRN 370 // OTÁZKY 370 // 20. MENTÁLNA RETARDÁCIA 371 // 20.1 ÚROVEŇ MENTÁLNEJ RETARDÁCIE 371 // 20.2 ORGANICKÉ FAKTORY MENTÁLNEJ RETARDÁCIE 372 // 20.2.1 Geneticko-chromozómové faktory 372 // 20.2.2 Infekčné a toxické látky 373 // 20.2.3 Predčasné narodenie a fyzické zranenia 373 // 20.2.4 Ionizujúce žiarenia 373 // 20.2.5 Podvýživa a iné biologické faktory 373 // 20.3 SYNDRÓMY ORGANICKEJ RETARDÁCIE 374 // 20.3.1 Downov syndróm 374 // 20.3.2 Fenylketonúria 375 // 20.3.3 Nedostatok jódu (kreténizmus) 375 // 20.3.4 Lebečné anomálie 375 // 20.4 MENTÁLNA RETARDÁCIA A SOCIOKULTÚRNE NEDOSTATKY 376 // 20.4.1 Problém merania inteligencie 377 // 12 // 20.4.2 Retardovaní „učenci“ 378 // 20.4.3 Poruchy učenia 378 // 20.4.4 Demencia 379 // SÚHRN 379 // OTÁZKY 380 // 21. ČLOVEK, STROJ A UMELÁ INTELIGENCIA 381 // 21.1 ČLOVEK A TECHNIKA 381 // 21.2 ČLOVEK A STROJ 382 // 21.3 CESTA K UMELEJ INTELIGENCII 383 // 21.4 VZNIK UMELEJ INTELIGENCIE 384 // 21.4.1 Zobrazovanie poznatkov 386 // 21.4.2 Videnie 387 // 21.4.3 Myslenie, usudzovanie, riešenie problému 389 // 21.4.4 Jazyk 390 // 21.4.5 Učenie 392 // 21.4.6 Úvahy o umelej inteligencii 394 // 21.4.7 Umelá inteligencia a psychológia 395 // SÚHRN 396 // OTÁZKY 396 // 22. INTELIGENCIA A MÚDROSŤ 397 // 22.1 MÚDROSŤ A ŽIVOTNÁ PRAX 399 // 22.2 VŠEOBECNÁ TERMINOLÓGIA 399 //
22.3 MÚDROSŤ A NÁBOŽENSTVO 400 // 22.4 MÚDROSŤ A FILOZOFIA 400 // 22.5 MÚDROSŤ A PSYCHOLÓGIA 401 // 22.5.1 Carl Gustav Jung 402 // 22.5.2 Erik Erikson 402 // 22.5.3 Múdrosť a vývinová psychológia 403 // 22.5.4 Múdrosť ako životná integrácia 403 // 22.6 TYPOLÓGIA MÚDROSTI 404 // 22.6.1 Múdrosť ako zdravý rozum 404 // 22.6.2 Múdrosť ovládnutia kozmu 406 // 22.6.3 Múdrosť ako skúsenosť 407 // 22.6.4 Relativita múdrosti 409 // 22.6.5 Múdrosť a veda 410 // SÚHRN 410 // OTÁZKY 411 // ZÁVER 412 // LITERATÚRA 418 // MENNÝ REGISTER 425 // VECNÝ REGISTER 431

Zvolte formát: Standardní formát Katalogizační záznam Zkrácený záznam S textovými návěštími S kódy polí MARC